Na 2. ročníku Národných slávností chleba – Od zrnka ku chlebíku, ktoré pripravila Živena Piešťany, rozvoniaval čerstvý chlieb, znela hudba a ožívali remeslá i tradície našich predkov. Pre mňa však malo toto podujatie ešte jeden osobitný a veľmi radostný rozmer.

Svoje miesto na ňom dostala aj moja nová rozprávka Škriatok Zrnko a tajomstvo voňavého chlebíka.

Ako sa zrodil príbeh o jednom malom zrniečku

Chlieb máme na stole takmer každý deň. Je pre nás taký samozrejmý, že si niekedy ani neuvedomujeme, aká dlhá cesta sa ukrýva za každým jeho krajcom.

Na začiatku je drobné zrniečko uložené do zeme. Potrebuje slnko, dážď, čas a starostlivosť, aby z neho vyrástol klas. Potom prichádzajú ľudské ruky, práca na poli, mlyn, múka, kvások, pekár a napokon vôňa čerstvo upečeného chleba.

Práve túto cestu som chcela priblížiť deťom jednoducho, hravo a prostredníctvom príbehu. Tak sa zrodil škriatok Zrnko a jeho dobrodružstvo s tajomstvom voňavého chlebíka.

Malý škriatok ukazuje deťom, že chlieb sa neobjaví na našom stole len tak. Za každým bochníkom sa ukrýva príroda, čas, trpezlivosť a práca mnohých ľudí. Rozprávka zároveň pripomína, že chlieb si zaslúži našu úctu a že deliť sa oň s druhými je jedným z najkrajších prejavov spolupatričnosti.

Keď rozprávka ožila hlasom Magdalény Kuciaňovej

Každý príbeh je napísaný preto, aby si našiel svojich poslucháčov. A ten náš ich našiel práve počas Dňa chleba.

Rozprávku deťom prečítala pani Magdaléna.

Jej hlas na chvíľu preniesol malých poslucháčov do zlatého poľa medzi klasy, k hlučným kombajnom, do mlyna plného múky a napokon až do voňavej pekárne.

Veľmi ma potešilo vidieť, že príbeh, ktorý dovtedy žil iba v mojich predstavách a na papieri, zrazu ožíva pred deťmi. Pani Magdaléna mu svojím čítaním vdýchla život a pomohla vytvoriť chvíľu, počas ktorej sa deti mohli nielen započúvať do rozprávky, ale aj nenápadne spoznávať cestu chleba.

Zo srdca jej ďakujem, že sa tejto úlohy ujala. Každý príbeh potrebuje človeka, ktorý ho dokáže podať s citom a odovzdať ho ďalej. Vďaka nej sa škriatok Zrnko mohol prihovoriť deťom a prezradiť im svoje tajomstvo.

Rozprávka, ktorá deti aj niečo naučí

Mám rada príbehy, ktoré v sebe ukrývajú viac než iba pekné dobrodružstvo. Chcem, aby sa pri nich deti zabavili, ale zároveň si odniesli aj malý kúsok poznania.

V rozprávke sa preto prirodzene dozvedajú, ako sa z klasov získavajú zrniečka, čo sa s nimi deje v mlyne, z čoho sa pripravuje cesto a prečo musí pred pečením odpočívať. Spoznávajú prácu poľnohospodára, mlynára aj pekára a zisťujú, koľko ľudí sa musí pričiniť o to, aby sme si mohli ráno odkrojiť krajec voňavého chleba.

Nie je to však iba príbeh o tom, ako vzniká chlieb.

Je aj o úcte k prírode, k ľudskej práci a k jedlu, ktoré máme na stole. O trpezlivosti, pretože zrniečko nevyrastie za jediný deň. A tiež o kolobehu prírody – jedno malé zrno sa na konci príbehu opäť vracia do zeme, aby sa mohol začať nový príbeh.

Kúsok rozprávky si deti odniesli aj domov

Príbeh škriatka Zrnka sprevádzali ilustrácie, ktoré deťom pomáhali predstaviť si jeho cestu od poľa až k hotovému chlebíku.

Pripravené boli aj obrázky na vyfarbovanie, aby sa mohli k rozprávke vrátiť, dotvoriť si ju vlastnými farbami a odniesť si z podujatia malú spomienku.

Aj takto môžeme deťom približovať naše tradície – nie dlhým vysvetľovaním, ale príbehom, obrázkom, spoločnou chvíľou a vlastným zážitkom.

Možno si pri najbližšom kúsku chleba niektoré z nich spomenie na škriatka Zrnka. Možno sa opýta, odkiaľ prišla múka, čo je kvások alebo ako dlho rastie obilie. A možno sa na obyčajný krajec chleba pozrie trošku inými očami.

Práve vtedy rozprávka splní svoje poslanie.

Keď sa Čarovný svet stretol s tradíciou

Čarovný svet lúk, lesov a záhrad vznikol preto, aby deti pozýval bližšie k prírode a ukazoval im jej malé i veľké zázraky. Cesta zrniečka ku chlebíku doň preto prirodzene patrí.

Začína sa v zemi, pokračuje na zlatom poli a spája prírodu s človekom. Ukazuje, že sme súčasťou jedného veľkého príbehu a že mnohé veci, ktoré považujeme za samozrejmé, v sebe ukrývajú skutočný zázrak.

Deň chleba nádherne spojil rozprávku so skutočnosťou. Deti mohli počúvať príbeh a zároveň okolo seba vidieť i cítiť všetko, o čom rozprával – chlieb, múku, kvások, prácu ľudských rúk aj úctu k tradíciám.

Ďakujem za miesto pre náš príbeh

Zo srdca ďakujem Živene Piešťany za to, že aj moja rozprávka dostala na podujatí svoje miesto a mohla sa prihovoriť deťom.

Je pre mňa veľkou radosťou vidieť, že príbehy z Čarovného sveta môžu sprevádzať podujatia, ktoré uchovávajú tradície a odovzdávajú ich ďalším generáciám.

Pretože tradície zostávajú živé iba vtedy, keď ich máme komu odovzdať.

A možno práve jedno malé zrniečko, jeden voňavý chlebík a jedna spoločne vypočutá rozprávka pomôžu deťom pochopiť, že aj tie najobyčajnejšie veci okolo nás v sebe ukrývajú veľké príbehy.

🌿 Čarovný svet lúk, lesov a záhrad

Pre deti, ktoré ešte veria na zázraky. A pre dospelých, ktorí na ne nechcú zabudnúť.